13. apríla 2021

Minister zahraničných vecí Srbska Nikola Selaković na zasadnutí Rady bezpečnosti OSN varoval, že politický extrémizmus medzi Albáncami v Kosove a Metohiji nestráca svoju silu, ale naopak silnie.

Na zasadnutí, na ktorom bola prejednávaná správa generálneho tajomníka OSN o činnosti misie UNMIK, Selaković pripomenul, že záväzok vytvoriť Združenie srbských samospráv (ZSS) nebola splnená už 2 917 dní. V skutočnosti 19. apríla uplynie osem rokov od dosiahnutia dohody v Bruseli, pričom Priština naďalej odmieta splniť si svoj záväzok a umožniť vytvorenie ZSS.

Minister tiež pripomenul, že súčasný predseda vlády dočasných inštitúcií samosprávy v Prištine opakovane pohrozil zjednotením samozvaného Kosova a Albánska, vyhlasujúc, že dialóg s Belehradom sa nachádza nízko na jeho zozname priorít.

Ako zdôraznil minister, je najvyšší čas, aby albánski lídri v Prištine preukázali zodpovednosť pri plnení prijatých záväzkov, ale aj úprimnú snahu dosiahnuť kompromisné riešenie a vybudovať vzájomnú dôveru.

„Srbsko je odhodlané a nevzdá sa hľadania kompromisného riešenia, ktoré bude udržateľné aj pre ďalšie generácie. „Práca na budovaní dôvery a zotrvávanie na požiadavke pozitívnych politických programov je jediný spôsob, ako vybudovať trvalý mier a stabilitu v našom regióne,“ uzavrel Selaković.

Trvalý mier a stabilitu je podľa neho možné dosiahnuť, iba ak žiadny z účastníkov dialógu nebude vznášať maximalistické požiadavky a trvať na úplnom ponížení toho druhého.

Ako zdôraznil, srbský a albánsky ľud, ako dva najpočetnejšie národy na západnom Balkáne, by mali nájsť spôsob, ako dosiahnuť zmierenie a základ pre spoluprácu, a to tak z hľadiska hospodárstva, ako aj pri dosahovaní spoločných vyhliadok na členstvo v Európskej únii.

„Belehrad urobil v tomto smere úprimné kroky, keď bol jedným z iniciátorov myšlienky uvoľnenia pohybu ľudí, tovaru, kapitálu a služieb, populárne nazvanej mini Schengenom,“ zdôraznil minister.

Poukazujúc na to, že Srbsko nespočetnekrát preukázalo, že je odhodlané viesť dialóg ako jediný prostriedok mierového politického riešenia problémov v Kosove a Metohiji, Selaković zdôraznil, že nedávne voľby v provincii potvrdili, že politický extrémizmus medzi Albáncami nie je stráca na sile, ale silnie, čo bolo možné vidieť počas nedávneho volebného procesu.

Minister poukázal na to, že politické tlaky na Srbov pokračovali aj po skončení volebného procesu, pretože im bolo znemožnené spravodlivé zastúpenie v dočasných inštitúciách rozhodnutím novej takzvanej prištinskej vlády prideliť srbskej komunite iba jedno ministerstvo.

„Osobitne ohrozenou kategóriou sú srbskí navrátilci, ktorí každý deň žijú v strachu z útokov. Pripomínam, že južná srbská provincia je stále oblasťou s najnižšou mierou návratu vysídlených osôb na svete, “uviedol minister a poukázal na to, že len v minulom roku došlo v našej južnej provincii k viac ako 80 útokom a incidentom, ktorých terčom boli Srbi, ich majetok a cirkevné objekty. 

Selaković zdôraznil, že osobitne znepokojivou je pre srbský  národ v Kosove a Metohiji skutočnosť, že v minulom období, najmä počas marca tohto roku, dochádzalo k častým fyzickým útokom na objekty srbskej pravoslávnej cirkvi.

„Pôsobivým príkladom vzťahu neúcty k srbským kultúrnym a náboženským pamiatkam v provincii, ktorých výnimočnú univerzálnu hodnotu potvrdilo UNESCO zaradením do Zoznamu svetového dedičstva, je prípad kláštora Visoki Dečani,“ upozornil minister .

Šéf srbskej diplomacie ako znepokojujúce tiež uviedol vniknutie inšpektorov a policajtov do Zdravotného strediska v meste Štrpci v januári tohto roku a prehliadka s úmyslom nájsť vakcíny proti chorobe Covid-19 z centrálneho Srbska.

„Hoci to považujeme za vniknutie do zdravotníckych zariadení, naša reakcia bola aj tentoraz zdržanlivá. Nechceli sme svojimi rozhodnutiami vyvolať eskaláciu a spolitizovať aktivity, ktoré sú zamerané výlučne na ochranu verejného zdravia. Očkovanie občanov z Kosova a Metohije sme organizovali na troch miestach v centrálnom Srbsku a jasne sme tak ukázali, že pre nás je život ľudí na prvom mieste,“ zdôraznil minister.

Minister Selaković uviedol, že Srbsko vysoko rešpektuje aktivity misie UNMIK v Kosove a Metohiji a že sa zasadzuje za jej čo najefektívnejšiu prácu v nezmenšenom rozsahu, za účelom budovania a zachovania bezpečnosti v provincii.

Selaković uviedol, že medzinárodné misie v Kosove a Metohiji - UNMIK, KFOR, EULEX a OMIK pod záštitou OSN a v súlade s Rezolúciou 1244 zohrávajú kľúčovú úlohu pri zachovávaní mieru a ochrane obyvateľstva.

„Podporujeme a rešpektujeme ich angažovanosť a úsilie, vykladané v rámci ich mandátov za účelom dosiahnutia spoločného cieľa - vytvárania podmienok pre mierové a bezpečné spolužitie obyvateľov Kosova a Metohije. Srbské a iné nealbánske obyvateľstvo v Kosove a Metohiji má najvyššiu dôveru v medzinárodnú prítomnosť a považuje ju za záruku bezpečnosti a bariéru proti svojvôli dočasných inštitúcií v Prištine,“ zdôraznil minister.

To, ako zdôraznil, potvrdzuje, že medzinárodné misie musia naďalej zastať angažované v nezmenšenom rozsahu, aby mohli dôsledne napĺňať Rezolúciu BR OSN 1244.

Selaković opätovne vyzdvihol význam medzinárodných síl KFOR a poukázal na to, že akýkoľvek jednostranný pokus o pridelenie, resp. prevzatie časti mandátu a záväzkov KFOR-a zo strany kohokoľvek iného predstavuje porušenie rezolúcie BR OSN 1244.

Minister tiež spomenul, že je neprijateľné prijatie jednostranného rozhodnutia o vytvorení prištinského „Ministerstva obrany“ a spustenie transformačného procesu tzv. „Kosovských bezpečnostných síl“ na tzv. „Kosovskú armádu“.

Minister Selaković na začiatku svojho prejavu protestoval proti zneužitiu video-formátu zasadnutia predstaviteľkou Prištiny, za ktorou sa nachádzala vlajka samozvaného „Kosova“, čo urobil aj zástupca Ruska.

V pokračovaní prinášame plnú verziu prejavu ministra zahraničných vecí Nikolu Selakovića:

Vážený pán predseda Bezpečnostnej rady,

Vážený pán osobitný predstaviteľ,

Vážení členovia Bezpečnostnej rady,

Na úvod chcem protestovať proti zneužitiu video-formátu tohto zasadnutia predstaviteľmi Prištiny, prezentovaním symbolov tzv. štátnosti Kosova. Napriek skutočnosti, že predstavitelia Prištiny boli počas predchádzajúceho zasadnutia upozornení aj predsedom Bezpečnostnej rady, že takéto zneužívanie zasadnutí Bezpečnostnej rady je absolútne neprijateľné a predstavuje zjavné porušenie pravidiel Bezpečnostnej rady o účasti zástupcov dočasných inštitúcií samosprávy v Prištine, v súlade s článkom 39 Procesných pravidiel Bezpečnostnej rady OSN, opäť sa stretávame s ich strany s neuváženým nerešpektovaním pravidiel tohto rešpektovaného orgánu. Dovoľte mi zopakovať našu výzvu na prijatie potrebných krokov, aby sa zabránilo takémuto zneužívaniu.

Je pre mňa mimoriadnym potešením osloviť tento vážený orgán na zasadnutí venovanom činnosti misie OSN v Kosove a Metohiji. Na úvod by som sa chcel poďakovať generálnemu tajomníkovi OSN Guterresovi a osobitnému predstaviteľovi generálneho tajomníka OSN a šéfovi misie UNMIK Taninovi za prednesenú správu a úsilie vynakladané pri vykonávaní  mandátu UNMIK, ako aj členom Bezpečnostnej rady za ich nepretržitú pozornosť, ktorú venujú otázke Kosova a Metohije. Srbská republika vysoko rešpektuje aktivity misie OSN v Kosove a Metohiji a zasadzuje sa za jej čo najefektívnejšiu činnosť v nezmenšenom rozsahu za účelom budovania a udržiavania bezpečnosti v provincii.

Vážený pán predseda,

V uplynulom období sme čelili politickej nestabilite v Kosove a Metohiji. Nedávno sme mali v provincii voľby, ktoré žiaľ potvrdili, že politický extrémizmus medzi Albáncami nestráca svoju silu, ale naopak silnie. Boli sme svedkami konkurencie medzi albánskymi politickými lídrami v otázke, ktorý spôsob je lepší na vyvolanie incidentu v srbských komunitách s cieľom získať ďalšie politické body od albánskych voličov. Pod zámienkou zmien v zozname voličov bolo veľkému počtu Srbov v Kosove a Metohiji odoprené jedno zo základných politických práv - možnosť zvoliť si svojich politických zástupcov. Z približne 140 000 občanov Kosova a Metohije, ktorí boli vyškrtnutí zo zoznamu voličov počas posledného volebného procesu, je 85% Srbov.

Napriek početným výzvam a problémom ukázal srbský národ v Kosove a Metohiji svojou vysokou účasťou a presvedčivým víťazstvom Srbskej listiny (Srpska lista), ktorá získala všetkých desať poslaneckých kresiel pre srbských zástupcov, preukázal, že mu nič nemôže zabrániť v tom, aby rozhodným spôsobom bránil svoje postavenie. Politický tlak na Srbov pokračoval aj po skončení volebného procesu, keďže Srbom bolo odopreté spravodlivé zastúpenie v dočasných inštitúciách rozhodnutím novej takzvanej prištinskej vlády prideliť srbskej komunite iba jedno ministerstvo. 

Vážení členovia Bezpečnostnej rady,

Žiaľ, nielen počas volebných aktivít sme boli svedkami nerozumnej protisrbskej politiky dočasných inštitúcií v Prištine. Táto politika zachádza to tak ďaleko, že v januári tohto roku vnikli inšpektori a policajti z Prištiny do Zdravotného strediska v meste Štrpci na juhu Kosova a Metohije a vykonali prehliadku s úmyslom nájsť vakcíny proti ochoreniu Covid-19 z centrálneho Srbska, ktoré nenašli. Stalo sa tak za použitia demonštrácie sily, vyhrážok zatknutím riaditeľa Zdravotného strediska, zdravotníckeho personálu a lekárov. V čase, keď celý svet bojuje proti pandémii a kedy sú vakcíny jediným prostriedkom na zvládnutie tejto výzvy, pričom Srbsko preukazuje podporu a solidaritu darovaním vakcín a lekárskeho vybavenia všetkým v regióne, ktorí ich potrebujú, chce Priština zničiť vakcíny len preto, že sú z centrálneho Srbska. Zatiaľ čo celý svet ďakuje lekárom, ktorí v boji proti vírusu priniesli veľké a hrdinské obete, dočasné prištinské inštitúcie útočia na srbských lekárov za to, že vykonávajú svoju prácu.

Hoci to považujeme za vniknutie do zdravotníckych zariadení, naša reakcia bola aj tentoraz zdržanlivá. Nechceli sme svojimi rozhodnutiami vyvolať eskaláciu a spolitizovať aktivity, ktoré sú zamerané výlučne na ochranu verejného zdravia. Očkovanie občanov z Kosova a Metohije sme organizovali na troch miestach v centrálnom Srbsku, čím sme jasne ukázali, že pre nás sú životy ľudí na prvom mieste. Srbsko je stále pripravené pomôcť všetkým, ktorí pomoc nevyhnutne potrebujú, pričom apelujeme na rozum a zodpovednosť, najmä v takýchto zložitých časoch.

Vážený pán predseda,

Útoky zamerané na Srbov a ich majetok sú na vzostupe. Len v minulom roku došlo v našej južnej provincii k viac ako 80 útokom a incidentom , ktorých terčom boli Srbi, ich majetky a cirkevné objekty. Podľa údajov misie OBSE v Kosove a Metohiji sa v druhej polovici minulého roka zvýšil počet incidentov v porovnaní s rokom 2019 o viac ako 30%. Preto nemôžeme súhlasiť s hodnotením, že „bezpečnostná situácia v Kosove je stabilná, s niekoľkými incidentmi, ktorých terčom boli neväčšinové spoločenstvá“. Minulý víkend došlo napríklad v severnej časti Kosovskej Mitrovice k nevyprovokovanému fyzickému útoku skupiny Albáncov na dvoch srbských mladíkov.

Obzvlášť ohrozenou kategóriou sú srbskí navrátilci, ktorí každodenne žijú v strachu z útokov. Skutočnosť, že jedna rodina navrátilcov bola terčom siedmich útokov, jasne ukazuje, ako sú vytrvalí v zastrašovaní a vyháňaní už aj tak malého počtu navrátilcov tí, ktorí nechcú Srbov v Kosove a Metohiji. V Prištine absolútne niet ani stopy politickej vôle o to, aby sa 212 995 vysídlených Srboch, ktorí už 22 rokov žijú mimo Kosova a Metohije, vrátilo do svojich domovov. Od roku 1999 je miera udržateľného návratu vnútorne vysídlených osôb v Kosove a Metohiji iba 1,9%, čo podľa OSN predstavuje oficiálne najnižšie percento návratu vyhnaného obyvateľstva po konflikte kdekoľvek na svete.

Zároveň so zatýkaním osôb vnútorne vysídlených vyvíjajú prištinské orgány najvyšší tlak na Špecializované senáty v Haagu, za účelom úplne zabrániť ďalšiemu vyšetrovaniu a potrestaniu vo viacerých prípadoch namierených proti členom teroristickej UCK za závažné trestné činy spáchané počas konfliktu v Kosove a Metohiji voči Srbom aj príslušníkom iných národností. Predsedníčka Špecializovaných senátov Trendafilova nedávno varovala, že ak budú tlaky pokračovať, bude to mať veľmi dramatické dôsledky na prebiehajúce procesy. Predsedníčka Trendafilova vyzdvihuje zastrašovanie svedkov ako veľmi problematický jav, ktorý má kľúčový význam pre úspešný priebeh konaní a vynesenie zodpovedajúceho rozsudku.

Hoci  sa na podanie obžaloby čakalo príliš dlho, považujeme za chvályhodné, že bolo konečne vynaložené úsilie o potrestanie mnohých závažných zločinov spáchaných počas vojnových konfliktov pred viac ako dvoma desaťročiami, ale aj po príchode medzinárodných síl do Kosova a Metohije. Dodnes napríklad nikto nebol braný na zodpovednosť za vraždy a únosy 17 novinárov, čo je v súčasnosti najväčší počet nevyriešených prípadov zavraždených a unesených novinárov v Európe. Súdna spravodlivosť nedosiahla ani na páchateľov žiadneho z masových trestných činov spáchaných na srbských civilistoch po roku 1999. Pripomeniem vám iba niekoľko z nich: v dedine Staro Gracko bolo zabitých 14 srbských účastníkov žatvy, v Livadiciach pri Podujeve pri útoku na autobus „Niš Express“ bolo zabitých 12 presídlených Srbov a ďalších 43 bolo zranených, zatiaľ čo v Goraždevaci pri meste Peć neznáme osoby strieľali z automatických zbraní na deti, ktoré sa kúpali v rieke Bistrica, pričom boli zabité dve srbské deti a štyri boli ťažko zranené.

Očakávame, že misia EULEX bude naďalej poskytovať podporu Špecializovaným senátom a Špecializovanej prokuratúre, ako tiež sa ďalej angažovať v oblasti právneho štátu. Osobitná pozornosť by mala byť venovaná ochrane svedkov a zisťovaniu osudu nezvestných osôb.

Medzinárodné misie v Kosove a Metohiji - UNMIK, KFOR, EULEX a OMIK, ktoré pod záštitou OSN a v súlade s rezolúciou 1244 (1999) tvoria súčasť medzinárodnej civilnej a bezpečnostnej prítomnosti v našej južnej provincii, zohrávajú kľúčovú úlohu a poskytujú mimoriadny príspevok k udržiavaniu mieru a ochrane obyvateľstva. Podporujeme a rešpektujeme ich angažovanosť a úsilie, ktoré vynakladajú v rámci svojich mandátov, za  spoločným účelom vytvárania podmienok pre mierové a bezpečné spolužitie obyvateľov Kosova a Metohije. Srbsko a ďalšie nealbánske obyvateľstvo v Kosove a Metohiji má najvyššiu dôveru v medzinárodnú prítomnosť a považuje ju za záruku bezpečnosti a bariéru proti svojvôli dočasných inštitúcií v Prištine. To je ďalším potvrdením toho, že medzinárodné misie musia pokračovať vo svojej činnosti v nezmenšenej miere, aby dôsledne implementovali rezolúciu BR OSN 1244.

Rád by som ďalej zdôraznil význam medzinárodných síl KFOR a poukázal na to, že akýkoľvek jednostranný pokus o pridelenie, resp. prevzatie časti mandátu a záväzkov KFOR-a zo strany kohokoľvek iného predstavuje porušenie rezolúcie BR OSN 1244 a je potenciálnym zdrojom nestability a napätia. Pripomeniem, že Priština sa v rozpore s medzinárodným právom, úplne ignorujúc záujmy a postoje srbskej komunity v provincii, nevzdáva svojich plánov na inštalovanie nového bezpečnostného aktéra v oblasti Kosova a Metohije. Je neprijateľné prijímanie jednostranných rozhodnutí o vytvorení „Ministerstva obrany“ a spustení transformačného procesu, tzv. „Kosovských bezpečnostných síl“ na tzv. „Kosovskú armádu“. Chcem znova zdôrazniť, že také jednostranné kroky Prištiny predstavujú hrubé porušenie rezolúcie BR OSN 1244 a Vojensko-technickej dohody, podľa ktorej majú výlučne medzinárodné bezpečnostné sily, resp. KFOR mandát na všetky vojenské aspekty bezpečnosti v Kosove a Metohiji.

V tomto zmysle spôsobuje ďalší dôvod na obavy ohlásenie výstavby najväčšej základne „Kosovských bezpečnostných síl“ v južnej časti Kosovskej Mitrovice, čo Srbi na severe Kosova a Metohije vnímajú ako najotvorenejšiu provokáciu a hrozbu pre ich fyzickú bezpečnosť.

Vážení členovia Bezpečnostnej rady,

Pre srbský národ v Kosove a Metohiji je obzvlášť znepokojujúce, že v minulom období, najmä počas marca tohto roku, dochádzalo k častým fyzickým útokom na objekty srbskej pravoslávnej cirkvi. Len počas dvoch týždňov sa sedem pravoslávnych objektov v provincii stalo terčom vandalov, a to vo chvíli, kedy si všetci pripomíname pogrom na Srbov a srbské svätyne v Kosove a Metohiji z marca 2004. Ponižujúci je stav srbského kultúrneho a duchovného dedičstva v Kosove a Metohiji, vrátane štyroch pamiatok, ktoré sú zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (Visoki Dečani, Bogorodica Ljeviška, Gračanica a Pećský patriarchát). Kňazom a kláštorným komunitám sú kladené početné administratívne a technické prekážky, čo im sťažuje alebo dokonca znemožňuje existenciu na cirkevnom majetku.

Pozoruhodným príkladom postoja neúcty k srbským kultúrnym a náboženským pamiatkam v provincii, ktorého výnimočnú univerzálnu hodnotu potvrdilo UNESCO zaradením do zoznamu svetového dedičstva, je prípad kláštora Visoki Dečani.

Vážení členovia Bezpečnostnej rady,

Celkom zreteľnou je nervozita Prištiny, pretože projekt takzvanej nezávislosti dnes neuznáva viac ako polovica členov OSN, vrátane piatich členov Európskej únie. Je však najvyšší čas, aby albánski lídri v Prištine preukázali zodpovednosť ohľadne plnenia prevzatých záväzkov, ale aj úprimnú snahu o dosiahnutie kompromisného riešenia a budovanie vzájomnej dôvery. Práve nedostatok nedôvery je jedným zo základných problémov v dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Dohode sa nedosahuje zápalistou rétorikou a provokáciami, ako je ohlasovanie zjednotenia a vytvorenia veľkého Albánska alebo plánov na vybudovanie najväčšej základne tzv. Kosovských bezpečnostných síl na severe provincie.

Pripomínam, že súčasný predseda vlády dočasných inštitúcií samosprávy v Prištine už v minulosti opakovane hrozil zjednotením samozvaného Kosova a Albánska. Člen jeho strany minulý víkend verejne vyhlásil, že samozvané Kosovo a Albánsko sa zjednotia, citujem, „puškou a strelným prachom alebo referendumovými urnami“.

Nemusím vysvetľovať, prečo také nebezpečné myšlienky predstavujú priamu hrozbu mieru a stabilite. Nimi sa porušuje rezolúcia 1244, neustále je destabilizovaná nielen naša južná provincia, ale aj celý región, pričom tieto myšlienky nijakým spôsobom neprispievajú k procesu dialógu, ale ho znova a znova znemožňujú.

Nespočetnekrát sme preukázali, že sme odhodlaní viesť dialóg ako jediný prostriedok mierového a politického riešenia problémov v Kosove a Metohiji. Aj dnes, po mnohých rokoch rokovaní, ale aj neplnení dohodnutého a neustálych jednostranných krokov a provokácií zo strany dočasných inštitúcií v Prištine, sme naďalej pripravení sedieť za stolom a rokovať.

Sme pripravení na dialóg, ale nie na vydieranie a vyhrážky, a najmä nie na ultimáta, s ktorými nedávno vystúpil predseda vlády dočasných inštitúcií samosprávy v Prištine. Pripomeniem vám jeho vyhlásenia, že sa dialóg bude nachádzať nízko na zozname priorít prištinských orgánov. Je zarážajpce, ako Priština nazýva ultimáta, ktoré úplne podkopávajú všetky šance na dialóg, na čo poukázala aj Európska únia, „zásadami“ a ako vytrvalo trvá na tom, aby Belehrad uznal jednostranne vyhlásenú nezávislosť „Kosova“, pričom, ako sa domnievajú, by všetko ostatné bolo vyriešené. Aký je potom účel dialógu, ak sa len očakáva, že Belehrad uzná tzv Kosovo? Azda dialóg znamená, že jedna strana sa má všetkého vzdať a druhá má všetko dostať? A či dialóg predpokladá podľa Prištinovej strany , že sa nemá plniť to, čo bolo dohodnuté?

Pripomeniem vám, že Priština naďalej odmieta splniť svoje záväzky z doteraz dosiahnutých dohôd a nesúhlasí s tým, aby sa o ich implementácii rokovalo v rámci dialógu. Pritom situácia je veľmi jednoduchá - v apríli 2013 bola v Bruseli podpísaná prvá dohoda, ktorá stanovovala štyri záväzky: jeden pre Prištinu a tri pre Belehrad. Belehrad všetky svoje záväzky splnil, zatiaľ čo jediný záväzok, ktorý mali dočasné inštitúcie v Prištine - vznik Združenia srbských samospráv – nie je naplnený ani po 2 917 dňoch. 19. apríla sa vlastne naplní plných osem rokov od dosiahnutia dohody v Bruseli, pričom Priština odmieta splniť záväzok vytvorenia Združenia srbských samospráv.

Vážený pán predseda,

Napriek odrádzajúcim správam z Prištiny a skutočnosti, že dialóg trvá už mnoho rokov, je Srbsko odhodlané a nevzdá sa hľadania kompromisného riešenia, ktoré bude udržateľné aj pre ďalšie generácie. Trvalý mier a stabilitu je možné dosiahnuť, iba ak žiadny z účastníkov dialógu nebude vystupovať s maximalistickými požiadavkami a nebude trvať na úplnom ponížení toho druhého. Srbský a albánsky národ, ako dva najpočetnejšie národy na západnom Balkáne, musia nájsť spôsob, ako dosiahnuť zmierenie a základ pre spoluprácu, a to tak v oblasti hospodárstva, ako aj pri dosahovaní spoločných vyhliadok na členstvo v Európskej únii.

Belehrad urobil v tomto smere úprimné ústretové kroky, keď bol jedným z iniciátorov myšlienky uvoľnenia pohybu ľudí, tovaru, kapitálu a služieb, populárne nazvanej „mini Schengen“.

Pokiaľ ide o Srbsko, sme presvedčení, že práca na budovaní dôvery a zotrvávanie na potrebe pozitívnych politických programoch je jediný spôsob, ako vybudovať trvalý mier a stabilitu v našom regióne. Obyvatelia Kosova a Metohije, nech sú ktorejkoľvek národnosti, či už Srbi alebo Albánci, si nezaslúžia nič iné ako uvedené.

Ďakujem za pozornosť.